Konečne k tomu došlo. Je odhalený princíp komunikácie medzi politikmi a voličmi. Maďarský premiér, ako píšu komentátori, si pustil hubu na špacír v úzkom kruhu spolupáchateľov. To znamená, že neverejne povedal, ako to v Maďarsku pod vedením jeho strany naozaj vyzerá. Povedal to slovami nevyberanými, o to úprimnejšie. Tak úprimne, že niet dôvodu pochybovať o ich pravdivosti. Povedal, že to s krajinou /vynechávam vulgarizmy nie z ostychu, ale pre nedostatok miesta/ ide dolu vodou a že pred voľbami strana klamala voličom, keď im hovorila, že to naopak, ide ako po masle.
Voliči sa k tomuto výronu úprimnosti a pravdy nejakým záhadným spôsobom dostali a strašne sa ich to dotklo. Až natoľko, že vyšli do ulíc a žiadali odstúpenie premiéra a asi aj vlády.
Prečo vlastne? Pretože premiér prezradil ako to naozaj je. A prezradil to po vyhratých voľbách. Keby to bol prezradil pred voľbami, nič zvláštne by sa nestalo, akurát by ho nezvolili. Zvolili by iného premiéra, ktorý nie je taký naivný, aby voličom prezradil, ako to naozaj je. Nikdy. Ani pred voľbami, ani po nich.
Takže z toho celkom jasne vychádza, že voličom treba vždy hovoriť to, čo chcú počuť, inak sa urazia, v lepšom prípade neveria. Ak im poviete, že všetko je v poriadku a že už bude len lepšie, radi uveria, len sa potom nesmiete priznať, že ste klamali. To vám voliči neodpustia. Nie preto, že ste klamali, ale preto, že vám uverili a teraz vyzerajú ako takí, čo uveria všetkému. To voliči nemajú radi, pociťujú to ako poníženie a žiadajú odškodné.
Preto to majú politici také ťažké. Ak chcú vyhrať voľby, musia najprv zistiť, čo chcú voliči počuť, a najmä koľkí. Počet je vždy rozhodujúci. Nebudem predsa ako politik, ktorý sa chce dostať k moci, hovoriť pred voľbami to, čo nechce počuť nikto, alebo len zopár spriaznených duší. To si môžem rovno založiť nevládnu neziskovú organizáciu, nejaký tretí sektor, a tam môžem hovoriť čo chcem, aj tak to skoro nikoho nezaujíma.
Preto zopár rád pre začínajúcich, ktorí sa derú k moci.
1. Sľúbte čokoľvek, potom sa uvidí.
2. Ak ste sa na základe sľubov dostali k moci, preboha, nijaké pochybnosti!!!
3. Plníte svoj program, a ak to nejde tak, ako to malo ísť, príčina sa nájde. Musí byť mimo vás. /Opozícia, medzinárodné štruktúry. Nikdy nie voliči!/
4. Vycestujte do zahraničia a prineste srdečné pozdravy. Nezáleží na tom, od koho. Dôžité je – komu.
5. Nezabúdajte, že hlavným dôvodom nepriaznivej nálady voličov sú médiá. Jednajte s novinármi rázne, ale nie kruto. Pri rozhovoroch žiadajte otázky vopred! Ak je vhodná príležitosť rozdajte otázky aj odpovede. Komunikácia sa urýchli.
6. Obliekajte sa primerane. /Do opery nikdy v maskáčoch!!/
7. Občas si na verejnosti zaspievajte. Výber repertoáru prenechajte odborníkom. Nehrajte z pretlaku dobrej nálady na gitare vo volebnom centre.
8. Majte odborníkov na všetko. Ale najmä na ustarostený výraz.
9. Bývajte skromne, ale tak, aby vám uverili, že tam naozaj bývate.
10. Nehovorte nikdy, že ste vyšli z ľudu. Mohli by sa objaviť svedkovia.
11. Na minulosť spomínajte len okrajovo.
12. Ak vás priateľ požiada o pomoc, povedzte mu – zastav sa u mňa ešte kým som tam.. To si potom rozmyslí a máte o problém menej.
13. Vyzdvihujte úlohu žien v politike, to nič nepokazí.
14. Modlite sa len pri návšteve pápeža, aj to veľmi skromne a pokorne.
15. Neprezrádzajte, že ste bývalý komunista. Mohli by vás oceniť.
16. Ak niečo praskne, obráťte sa na mňa. Poriešime to.
17. Pozdravy, ktoré zatiaľ nepoužívať: Na stráž, Práci česť, Slúžim vlasti. Prijateľné sú: Servus, Čau, Tak ako? Držte sa za rite!, Prípadne HI, aj keď nie je celkom jasné, čo to znamená. Ale práve preto.
18. Ahoj, chrapúni, vneste do toho kultúru! Veríme vám.
