Vyvlastniť

Keď premiér Robert Fico vyhlásil, že vláda je pripravená pristúpiť k extrémnym opatreniam vrátane vyvlastnenia, pokiaľ by energetické monopoly nezohľadňovali pri cenových návrhoch kúpyschopnosť obyvateľstva, vyvolalo to v imperialistických kruhoch doslova hystériu. Vraj v demokratických krajinách sa nevylastňuje a ani nezoštátňuje, pretože tam je súkromné vlastníctvo posvätné ako krava v Indii. Vôbec to však nie je pravda. Už v minulosti, vo februári roku 1948, náš ľud pod vedením strany úspešne vyvlastnil nenásytných kapitalistov a nič hrozné sa nestalo. Skôr naopak. Z robotníkov sa stali riaditelia, z riaditeľov robotníci a ekonomika napredovala míľovými krokmi. Zmenil sa aj život na dedine, veselý džavot našich družstevných roľníkov sa ozýval z lánov, na ktorých predtým museli hrdlačiť pre kulaka.
Dnes sa agenti imperializmu chvastajú, že slovenská ekonomika za rok vzrástla takmer o desať percent. Z minulosti však poznáme prípady, keď niektoré kolektívy prekračovali plán aj o sto percent, ba úderníci aj o viac. Tkáčka súdružka Veselovská dokonca splnila svoju päťročnicu za necelé dva roky!
Ľudia totiž vedeli, že pracujú na svojom vlastnom, že krv z ich mozoľov neslúži pre boháča parazita, ale strane, ktorá im ukazuje ten správny smer. Každý úspešne zavŕšený päťročný plán nás míľovými krokmi posúval vpred a nebyť prevratu v roku 1989, mohli sme predstihnúť v životnej úrovni Američanov už pred tromi rokmi.
Takže zoštátnenia či vyvlastnenia sa vôbec báť nemusíme. Pracujúci sú najlepšími správcami svojho majetku a strana vie dosadiť do vedúcich pozícií tých najlepších odborníkov. Nesmieme však zaspať na vavrínoch a uspokojiť sa len s vyvlastnením energetických monopolov. Do rúk pracujúcich sa musia vrátiť všetky podniky, banky a finančné inštitúcie, rovnako treba skoncovať s kulakmi a so živnostníkmi. Prečo máte platiť nekresťanské peniaze súkromníkovi opravárovi, keď vám všetko oveľa lacnejšie a kvalitnejšie vynovia v komunálnom podniku služieb?
Rovnako sa treba zamyslieť, či nemáme zbytočne veľa politických strán. Čím ich bude menej, tým menej sa budú trieštiť tvorivé sily, tým menej sa budú hašteriť a zneisťovať občanov. Najlepšie, keby bola iba jedna, ľudia by sa netrápili, koho voliť. Potom by nebolo treba ani zakotviť v ústave vedúcu úlohu jednej strany, čiže povyšovať ju nedemokraticky nad tie ostatné.
Dobre to povedal predseda vlády: „Niekedy strácame trpezlivosť. Rád by som pripomenul všetkým cudzím vlastníkom energetických monopolov, že existuje článok 20 Ústavy SR, ktorý hovorí, že vo verejnom záujme sa dá vec vyvlastniť.“ Takže už ostáva len od slov prejsť k činom, k svetlejším zajtrajškom.