Slovánia

Umieračik zvoní súdruhom

Populizmus, ako každé darebáctvo, sa riadi aj týmto: využiť každú možnosť na pozitívnu sebaprezentáciu bezo zvyšku. Viď: štátny smútok, prísľub vyšetrovania aj zahraničnými expertmi, aj keď to potrvá dva roky. A zodpovednosť zatĺkať, ako radí Dr. Plzák pri nevere, či právni radcovia mafiánov. Nijaká pokora, ani pred majestátom smrti. Nehorázne demonštrácie rozhadzovania peňazí spoluobčanov. Nijaké priznanie zlyhania, vysvetlenie šokujúceho termínu „záhaľka”, keď baník ochorie. Drastické tlaky lumpáckych hrdinov privatizácie spolufinancované štátom. Nijaké okamžité zatvorenie bane a vyhadzov zodpovedných, rekvalifikácie, ale dvojročné vyšetrovanie ako v čiernej komédii.

Ani dvadsať zmarených životov nezastaví túto zločineckú mašinériu, čo strháva celú krajinu až na dno testovania odolnosti občana, vzorne pripraveného 40-ročnou drezúrou ateistického boľševizmu. Tak vytrénovaného, že prináša krvavé obety za svojich zotročovateľov, ako v závere pohanských čias, a slobodne si ich volí, aby opätovne narábali s jeho životom, ako sa im páči.

Mimochodom, aj škôlkarovi je smiešne, keď počuje, že 300 nových policajtov vyrieši zúfalú biedu Rómov v slovenských getách, kam ich komunisti dostali a dnešní postkomunisti ich tam ešte priklincovali.

Keď v STV bežali písmenká o zmene programu, automaticky mi naskočil známy obraz osôb a obsadenia prvých lavíc v handlovskom kostole: prezident docent so štandardou, kancelár akademik, ďalší komunistickí právnici Fico a Kaliňák, a ešte nejakí 'tajtrlíci', aby sa popretŕčali, aj doplnkové tváre komunistami v ďalšej službe zriadených krajov a okresov. Nestalo sa tak. Nebolo tam z tejto zbabelej chásky ani nohy. Ktovie prečo? Hádam len necítia vinu, a čím, prosím vás, by ju cítili? Studenou mocenskou kalkuláciou ťažko, ak sa o moci na fliačiku zeme zvanom Slovensko vôbec dá hovoriť. Naši politici chotárneho významu to chcú vo svojich guberniálnych sebaprojekciách tak vidieť. Pritom ide o obyčajnú službu spoluobčanom, ktorú bezbožne prznia. Možno tušili, že by ich baníci v záchvate bolesti z bezohľadného zaobchádzania so živiteľmi rodín nahádzali do šachty.

Biskup Baláž predniesol Slovensku víziu, aby sme si zachránili duše, že milióny nie sú všetko, aby sme sa zachytili zvyškov viery, ktoré boľševici nedokázali vygumovať. Nehovoril báchorky. Pripomenul, že keď bolo predpísané zdraviť Česť práci, baníci sa poklonili pozdravom Zdarboh. Nech Pán Boh dá večnú slávu zahynuvším v Handlovej. Ešte nie sme mŕtvi, ešte je čas na záchranu duše pre večnosť, ako nás viedli naši poctiví dedovia, čo by ani slamku neukradli a s blížnym by sa rozdelili o posledné. Platí to najmä pre tých, čo zle vládnu osudom druhých. Že sa trasú od strachu, je dobrý príznak.

Fero Guldan