Skutočne obdivujem tú úpenlivú a zároveň márnu snahu mnohých ľudí po celom svete, ktorí chcú zrušiť niečo, čo sa zrušiť nedá. Aspoň nie z hľadiska ľudskej existencie. Kapitalizmus tu bol, je a vždy aj bude, pokiaľ budú existovať ľudia.
Kapitalizmus je ako vzduch. Je to niečo, vďaka čomu ste na svete, vďaka čomu žijete a rozvíjate sa. Je to niečo, čo nemôžete zakázať zákonom a nedokážete to ani ináč zmeniť.
Každý z nás je kapitalistom
Každý človek je vlastníkom svojho tela a mysle. Je to jeho základný kapitál. Každý človek žije svoj život v priestore a čase, počas ktorého svoj kapitál zhodnocuje (napr. vzdelávaním) a vďaka tomu môže z prírodných zdrojov stále efektívnejšie vytvárať kapitál, ktorý následne vymieňa na trhu vo vzájomne výhodnom obchode s inými ľuďmi. Len obchod ktorý je obojstranne výhodný, môže ľudí posunúť ďalej.
Týmto procesom sa posúva celá spoločnosť. Obmedzovanie tohto prirodzeného procesu, znamená obmedzovanie slobody ľudí, a teda aj ich života.
Ak hovoríme o výrobnom prostriedku v súkromnom vlastníctve, nemyslíme tým len nejaký sústruh vo fabrike vo vlastníctve chamtivého podnikateľa, na ktorom “musí” pracovať ten “chudák zotročovaný” robotník. Výrobný prostriedok ste aj vy sami.
Výsledkom vašej práce v danom čase je nový kapitál, ktorého ste úplným legitímnym vlastníkom. Kapitalizmus je teda o vlastnení samého seba a takisto o vlastnení produktov svojej vlastnej práce. Je to prirodzený a logický proces nášho života. Je to náš život.
Čo by sa stalo, ak by ste nemali svoje telo a myseľ? Jednoducho by ste neexistovali. Ak by ste chceli teda zrušiť kapitalizmus, museli by ste chcieť zároveň zničiť aj svoj vlastný život a život vašich blízkych.
Kapitalizmus je spravodlivý
Kapitalizmus prináša spravodlivo každému len to, čo si zaslúži. Kapitalizmus je spravodlivý systém, pretože každý si v ňom musí vyšliapať vlastný chodník životom. Inými slovami, v kapitalizme vás nik nemôže okradnúť pre potreby niekoho iného, len kvôli tomu, že to ten druhý potrebuje, napr. aj keď sa jedná o zdravotníctvo, bývanie alebo záchranu pred bankrotom.
V kapitalizme nerobíme rozdiely medzi tým, či vás o kapitál okradne jeden človek alebo skupina ľudí – čím je myslená aj vláda a jej sociálne programy. Krádež zostáva krádežou, bez ohľadu na to, či je vykonaná jedným človekom, alebo skupinou ľudí a bez ohľadu na to, za akým účelom je vykonaná.
Ľudia v núdzi sa v kapitalizme musia spoľahnúť na charitatívnu činnosť dobrovoľne poskytovanú inými ľuďmi. Takéto charity vždy existovali v spoločnostiach, kde prevažoval kapitalizmus a kde nebol sociálny systém.
Aké sú alternatívy?
Ak hovoríme o alternatívach, hovoríme o neprirodzených systémoch, ktoré vždy len obmedzujú kapitalizmus.
Všade vo svete sme dnes svedkami fungovania kapitalizmu v kombinácii s etatizmom. Etatizmus je systém, pri ktorom je človeku násilným spôsobom odobratý kapitál a presunutý určitej “vyvolenej” skupine ľudí. Príkladom etatizmu je napr. socializmus, fašizmus, komunizmus, rôzne diktatúry a iné systémy “verejného blaha”. Na Slovensku máme dlhodobo etablovaný socializmus.
Čistý kapitalizmus, teda slobodný život ľudí vrátane ich produkcie a plného vlastníctva ich kapitálu neexistuje nikde na svete. No všade tam, kde má kapitalizmus prevahu nad etatizmom a rozvíja sa dlhšiu dobu, vidíme prudký nárast v kvalite života ľudí. V zásade platí – čím viac kapitalizmu, tým dlhší a kvalitnejší život obyvateľstva.
Ešte pred dvomi storočiami bola v západnej Európe priemerná očakávaná dĺžka života novonarodeného človeka ani nie 30 rokov. Dnes je to už 75 rokov! Tento úžasný nárast dĺžky života je hlavne výsledkom fungovania kapitalizmu. Empirické dôkazy sú nespochybniteľné.
Priemerná očakávaná dĺžka života v krajinách s dlhodobo rozvinutým kapitalizmom:
Japonsko: 82,6 r.
Hong Kong: 82,2 r.
Švajčiarsko: 82,1 r.
Austrália: 81,2 r.
Priemerná očakávaná dĺžka života v krajinách s dlhodobo málo rozvinutým kapitalizmom:
Rusko: 66,0 r.
Severná Kórea: 63,8 r.
Kambodža: 62,1
Zimbabwe 43,5 r.
Kapitalizmus je sloboda. Kapitalizmus je život. Obhajovať vyspelý kapitalizmus, znamená obhajovať náš vlastný život a život našich najbližších. Čo môže byť dôležitejšie?
streda 25. januára 2012
nedeľa 22. januára 2012
Gorila
O čom je kauza Gorila? Všetci tu kritizujeme politikov. Všetci tvrdíme, že sú zberba a očakávame, že prídu iní, lepší, neskorumpovateľní a čo ja viem ešte akí?
Nikto z nás však nehovorí to najdôležitejšie. Odkiaľ ich vziať, tých nových.
Do roku 89 sme tu mali jednu stranu, plnú hovád, ktoré boli ochotné udávať vlastných rodičov, budovať guľagy pre nepohodlných, strieľať do ľudí, ktorí chceli opustiť túto krajinu, lebo legálne opustiť túto krajinu so skvelými zajtrajškami súdruhovia neumožňovali , hovadá schopné vraždiť vlastných ľudí. Žiadna plánovaná revolúcia tu v 89 nebola. Jednoducho našlo sa niekoľko desiatok ľudí ochotných riskovať vlastný život, vysloviť vlastný názor na fungovanie štátu a na tú zberbu čo to tu viedla, na politikov. A bolo po socializme, lebo ten nikto už nechcel, nechceli ho už ani tí politici, ktorí nám vládli. Teda takmer všetci z nich.
A mali sme nových politikov! A tí si mohli vybrať.
Vrátiť sa k socializmu, voliť SDĽ, či ísť odskúšanou cestou bohatých a ekonomicky silných krajín sveta, teda kapitalizmus? A voliť pravicu. Vybrali sme si.Stredoľavé, stredopravé, ľavé, len žiadne pravé. My voliči sme si ešte nezvolili, od roku 89, žiadnu pravicovú stranu. Prečo? Lebo my ju ani nechceme! My tu nechceme kapitalizmus!My stále chceme, aby sa o nás štát postaral, aby nás po celý život viedol za ruku, hovoril nám kedy jesť, kedy piť, kedy spať, kedy sa ženiť, kedy mať deti, kedy umrieť. A my budeme voliť len takých politikov, ktorí nám to sľúbia.A že nič z toho nesplnia?Slovák nepotrebuje a nechce počuť pravdu, Chce vedieť kto okrem neho upláca, kto okrem neho kradne, kto okrem neho uchmatol zo štátnej kasy,kto má viac ako on a najmä nenávidí čo i len myšlienku na to, že by sa mal o seba postarať. Veď na čo platím dane?
A tak väčšina z nás do dnes nevie o čom ten kapitalizmus vlastne je a žiaden politik mu to ani nepovie, nechce, lebo mu to vyhovuje.
A tak nám pribudlo 20 krížikov, uspokojenie sa s tým, že žiť v tomto mačkopsovom usporiadaní je lepšie ako socík ,niektorým žlče na rozdávanie a nadávky na politikov v diskusných fórach a potrebe vymeniť ich.
A chceme ich vymeniť? Nechceme. Ak by sme chceli nemali by sme prezidenta, ktorý sa podieľal na kauze Gaulíder, kradol v divokej močárovskej privatizácii,a svojho predchodcu nazval starým ujom. Nemali by sme tu politické strany bez
jasne deklarovanej idei a ideológie v zmysle a podľa ktorej konajú, Napr. Strana demokratico-kresťanskej únie - demokratická strana,lebo ako len už ide k sebe hlboko veriaci s demokratom, nemali by sme tu akože kresťanské strany, špekuľujúce o možnosti vládnuť s komošmi. Napr.KDH,lebo ako môže sedieť v jednej ľavici hlboko veriaci a ateaista-komoš, nemali by sme tu nacionalistické strany. Napr, SNS, Most-Híd, SMK,lebo ako môže niekto hovoriť o hraniciach vo svete bez hraníc, nemali by sme tu v regiónoch zoskupenia od HZDS, cez SDKU,KDH, po SMK a SNS. Nemali by sme tu Lexovo HZDS, nemali by sme tu Široko,Poorovsko,Brhoľovsko,Fľašíkovský Smer.
My by sme mali chcieť strany a politikov, ktorí sa neboja povedať nám, že sme leniví, neochotní postarať sa o seba, závistliví, neprajní, poklonkujúci zlodejom, tešiaci sa zo všetkého čo sme ukradli štátu,vždy múdrejší ako sused, čo tak ako ja negrcia zo Smotánky a najmä, že žijeme nad pomery.
Azda by sme tu potom mohli mať kapitalizmus! Nedotknuteľné súkromné vlastníctvo a nie komošské účelovo prijaté zákony vo " verejnom záujme" , konkurenciu a nie reguláciu, nie štátne, ale súkromné a najmä starostlivosť o pracovnú silu.
O čom teda je Gorila?
Je o tom a predovšetkým o tom, že tu boľševik nestratil v 89 moc a vplyv. Sebe a ním vyvoleným odovzdal nemalý štátny majetok cez privatizáciu, úvery, výpredaj štátneho majetku a tým vplyv a účasť v Smotánke.Jedna skupina boľševikov bokuje s druhou o ešte väčšiu moc.
O čom teda Gorila je?
Kto tie úplatky rozdáva a berie? Hlavní aktéri sú boľševici. To boľševik Haščák organizuje s boľševikom Malchárkom a bývalými Štb-kmi. Ostaní sú len úplatné figúrky. Pozoruhodné je, že Gorila nehovorí o privatizácii " menších podnikov" hoci hodnota takto privatizovaného majetku bola skoro rovná hodnote privatizácie z "menších podnikov"
O čom teda Gorila je?
O tom ako jeden boľševik Fico a spol spochybňuje privatizáciu, ktorú organizuje iný boľševik Haščák a Malchárek
O čom teda Gorila je?
O diskretizácii "stredových strán" hovoriacich si pravica. Slováci zrazu hovoría, nadávajú, kritizujú " stredopravé" strany a mlčia o iných boľševikoch, privatizéroch/ Poor, Brheľ/, rozdávačov úverov z bánk vo vlastníctve štátu/Kiňo,Gabriel, Tkáč/, tunelárov/Ducký/, zlodejov / Rosina/, Śtb-kov /Široký/ podvodníkov zneužívajúcich
informácie v obchodných vzťahoch /Penta, J&T/, výrobcov Kokakoly z vody/Fľašík/
A kto sú títo ľudia. Zakladatelia a sponzori Smeru. Toho Smeru, ktorá tak vehementne bojuje proti privatizácii, ale cez štátne zakázky vyhodí von oknom, rozdá 1000x viac ako sú odhadované úplatky za privatizíciu / 29 mil€/
O čom teda Gorila je pre mňa?
O tom, že by sme mali chcieť strany a politikov, ktorí sa neboja povedať nám, že sme leniví, neochotní postarať sa o seba, závistliví, neprajní, poklonkujúci zlodejom, tešiaci sa zo všetkého čo sme ukradli štátu,vždy múdrejší ako sused, čo tak ako ja negrcia zo Smotánky a najmä, že žijeme nad pomery.
Nikto z nás však nehovorí to najdôležitejšie. Odkiaľ ich vziať, tých nových.
Do roku 89 sme tu mali jednu stranu, plnú hovád, ktoré boli ochotné udávať vlastných rodičov, budovať guľagy pre nepohodlných, strieľať do ľudí, ktorí chceli opustiť túto krajinu, lebo legálne opustiť túto krajinu so skvelými zajtrajškami súdruhovia neumožňovali , hovadá schopné vraždiť vlastných ľudí. Žiadna plánovaná revolúcia tu v 89 nebola. Jednoducho našlo sa niekoľko desiatok ľudí ochotných riskovať vlastný život, vysloviť vlastný názor na fungovanie štátu a na tú zberbu čo to tu viedla, na politikov. A bolo po socializme, lebo ten nikto už nechcel, nechceli ho už ani tí politici, ktorí nám vládli. Teda takmer všetci z nich.
A mali sme nových politikov! A tí si mohli vybrať.
Vrátiť sa k socializmu, voliť SDĽ, či ísť odskúšanou cestou bohatých a ekonomicky silných krajín sveta, teda kapitalizmus? A voliť pravicu. Vybrali sme si.Stredoľavé, stredopravé, ľavé, len žiadne pravé. My voliči sme si ešte nezvolili, od roku 89, žiadnu pravicovú stranu. Prečo? Lebo my ju ani nechceme! My tu nechceme kapitalizmus!My stále chceme, aby sa o nás štát postaral, aby nás po celý život viedol za ruku, hovoril nám kedy jesť, kedy piť, kedy spať, kedy sa ženiť, kedy mať deti, kedy umrieť. A my budeme voliť len takých politikov, ktorí nám to sľúbia.A že nič z toho nesplnia?Slovák nepotrebuje a nechce počuť pravdu, Chce vedieť kto okrem neho upláca, kto okrem neho kradne, kto okrem neho uchmatol zo štátnej kasy,kto má viac ako on a najmä nenávidí čo i len myšlienku na to, že by sa mal o seba postarať. Veď na čo platím dane?
A tak väčšina z nás do dnes nevie o čom ten kapitalizmus vlastne je a žiaden politik mu to ani nepovie, nechce, lebo mu to vyhovuje.
A tak nám pribudlo 20 krížikov, uspokojenie sa s tým, že žiť v tomto mačkopsovom usporiadaní je lepšie ako socík ,niektorým žlče na rozdávanie a nadávky na politikov v diskusných fórach a potrebe vymeniť ich.
A chceme ich vymeniť? Nechceme. Ak by sme chceli nemali by sme prezidenta, ktorý sa podieľal na kauze Gaulíder, kradol v divokej močárovskej privatizácii,a svojho predchodcu nazval starým ujom. Nemali by sme tu politické strany bez
jasne deklarovanej idei a ideológie v zmysle a podľa ktorej konajú, Napr. Strana demokratico-kresťanskej únie - demokratická strana,lebo ako len už ide k sebe hlboko veriaci s demokratom, nemali by sme tu akože kresťanské strany, špekuľujúce o možnosti vládnuť s komošmi. Napr.KDH,lebo ako môže sedieť v jednej ľavici hlboko veriaci a ateaista-komoš, nemali by sme tu nacionalistické strany. Napr, SNS, Most-Híd, SMK,lebo ako môže niekto hovoriť o hraniciach vo svete bez hraníc, nemali by sme tu v regiónoch zoskupenia od HZDS, cez SDKU,KDH, po SMK a SNS. Nemali by sme tu Lexovo HZDS, nemali by sme tu Široko,Poorovsko,Brhoľovsko,Fľašíkovský Smer.
My by sme mali chcieť strany a politikov, ktorí sa neboja povedať nám, že sme leniví, neochotní postarať sa o seba, závistliví, neprajní, poklonkujúci zlodejom, tešiaci sa zo všetkého čo sme ukradli štátu,vždy múdrejší ako sused, čo tak ako ja negrcia zo Smotánky a najmä, že žijeme nad pomery.
Azda by sme tu potom mohli mať kapitalizmus! Nedotknuteľné súkromné vlastníctvo a nie komošské účelovo prijaté zákony vo " verejnom záujme" , konkurenciu a nie reguláciu, nie štátne, ale súkromné a najmä starostlivosť o pracovnú silu.
O čom teda je Gorila?
Je o tom a predovšetkým o tom, že tu boľševik nestratil v 89 moc a vplyv. Sebe a ním vyvoleným odovzdal nemalý štátny majetok cez privatizáciu, úvery, výpredaj štátneho majetku a tým vplyv a účasť v Smotánke.Jedna skupina boľševikov bokuje s druhou o ešte väčšiu moc.
O čom teda Gorila je?
Kto tie úplatky rozdáva a berie? Hlavní aktéri sú boľševici. To boľševik Haščák organizuje s boľševikom Malchárkom a bývalými Štb-kmi. Ostaní sú len úplatné figúrky. Pozoruhodné je, že Gorila nehovorí o privatizácii " menších podnikov" hoci hodnota takto privatizovaného majetku bola skoro rovná hodnote privatizácie z "menších podnikov"
O čom teda Gorila je?
O tom ako jeden boľševik Fico a spol spochybňuje privatizáciu, ktorú organizuje iný boľševik Haščák a Malchárek
O čom teda Gorila je?
O diskretizácii "stredových strán" hovoriacich si pravica. Slováci zrazu hovoría, nadávajú, kritizujú " stredopravé" strany a mlčia o iných boľševikoch, privatizéroch/ Poor, Brheľ/, rozdávačov úverov z bánk vo vlastníctve štátu/Kiňo,Gabriel, Tkáč/, tunelárov/Ducký/, zlodejov / Rosina/, Śtb-kov /Široký/ podvodníkov zneužívajúcich
informácie v obchodných vzťahoch /Penta, J&T/, výrobcov Kokakoly z vody/Fľašík/
A kto sú títo ľudia. Zakladatelia a sponzori Smeru. Toho Smeru, ktorá tak vehementne bojuje proti privatizácii, ale cez štátne zakázky vyhodí von oknom, rozdá 1000x viac ako sú odhadované úplatky za privatizíciu / 29 mil€/
O čom teda Gorila je pre mňa?
O tom, že by sme mali chcieť strany a politikov, ktorí sa neboja povedať nám, že sme leniví, neochotní postarať sa o seba, závistliví, neprajní, poklonkujúci zlodejom, tešiaci sa zo všetkého čo sme ukradli štátu,vždy múdrejší ako sused, čo tak ako ja negrcia zo Smotánky a najmä, že žijeme nad pomery.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)