Pozorujem ťa už dlhší čas. Nie v aute pred domom alebo cez prepichnuté noviny. Sledujem, ako sa správaš, za čo hlasuješ, ako pracuješ pre svojich voličov. Občas zájdem na tvoju stránku, bol si na porade OBSE v Monaku, podporuješ "slušnú zábavu mladých ľudí", stretol si sa s ukrajinským veľvyslancom.
Zdá sa, že všetko vedie k tomu, aby si bol úspešným politikom s diárom plným zbytočných stretnutí, časov kokteilov a rodinných fotografií na rokovaní v Rige. Mohol si sa toho pekne pridŕžať, občas navrhnúť pozmeňovaciu telenovelu, zvolať tlačovku, zorganizovať ples pre deti postihnuté rakovinou. Ale ty si sa rozhodol, že to roztočíš. Bol si v parlamente niekoľko mesiacov, poznáš už posilku, bufet aj tajnú chodbu do Parlamentky. Máš kanceláriu i asistentku, ráno kávu a noviny, pri vstupe nemusíš chodiť cez kontrolu.
Videl som video, kde si sa pokúšal vysvetliť svoje prvé veľké kroky v politike detským klamstvom. Bol to malý krok pre poslanca, veľký krok pre stranu. Do vedenia Ústavu pamäte národa si navrhoval nejakých ľudí, ich mená si napísal na ťahák a vravel si, že to je pozvánka na tvoje narodky. No potom si čítal, že v strane strácaš podporu a ospravedlnil si sa.
V poriadku. Ale neprestal si s tým. Si predsa v politike, čo znamená, že musíš mať funkcie. Nestačí byť poslancom, keď môžeš byť v dozorných radách a keď v nich môže byť aj tvoja kvalifikovaná priateľka. A tak si to cez leto, keď sú tvoji voliči na Makarskej, s prehľadom dal.
Naposledy to takto na prvú robil Ján Ľupták, ktorého som nedávno videl muklovať na dome v Šiatorskej Bukovinke. V rodinných firmách je obsadzovanie miest rodinnými príslušníkmi základom ich fungovania a nikoho to neprekvapuje. Štát ale rodinnou firmou nie je, aj keď nemám najmenšiu pochybnosť o tom, že nie si jediný, kto sa správa tak, akoby to bola pravda.
No prekvapuje ma, že to robíš napriek tomu, v akom stave je tento štát. Si mladý poslanec, no správaš sa ako všetci tí, čo takto fungujú dvadsať rokov. Najskôr sa postarajú o seba, o rodinu, o stranu a pred voľbami si spomenú na voliča. Nečudoval by som sa, keď sa o pár rokov vynoríš ako úspešný obchodník. S kamošmi sme sa už stavili, kedy začneš stavať dom pod Slavínom. Mnohí miestni obchodníci začínali ako ty, niekde v parlamente alebo ako štátni tajomníci. A dnes sú majiteľmi futbalových klubov a nových strán.
Pre to, ako sa správaš ty a väčšina tvojich kolegov, nie je najmenší dôvod tešiť sa z toho, ako ste cez víkend rozsvietili Bratislavský hrad. Pre ľudí ako ty prestávajú veriť politike aj tí, čo ju považovali za nevyhnutné zlo. Nezáleží mi na tom, ako sa dopracuješ k svojmu úspechu, ani čo zaň považuješ. No naozaj ma vytáča, že do toho zaťahuješ celú krajinu a robíš ju opäť o niečo neznesiteľnejšou.
Michal Havran ml.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára