Kreativita účtovníctva trnavskej arcidiecézy je zjavne v priamej úmere k naivite slovenských médií. V médiách kolujú dokumenty z oboch strán – Sokolom zverejnené potvrdenie o prevzatí dvoch šekov jeho nástupcom a samotné šeky, predložené Bezákom. Podstatné nezrovnalosti však zjavne nikomu nebijú do očí.
Sokol argumentuje potvrdeniami o prevzatí šekov z fundácie Edwarda Garbu, ktoré prišli z Arcidiecézy New York pre potreby trnavskej arcidiecézy vo výške 290 584 a 1 203 306 dolárov.
Spomínaná nadácia je skutočne registrovaná v New Yorku akoEdward A and Martha Garba Charitable, avšak vykazuje nulové príjmy aj obrat. K žiadnym výročným správam sa nedostaneme; čarom cirkevnej nadácie v USA je, že nie je povinná podávať daňové prehlásenia a nepodlieha teda žiadnej oficiálnej kontrole. Zarážajúce však je, že odkaz na nadáciu sa neobjaví inde ako v registroch organizácií – žiadna charitatívna činnosť, ktorá by stála za zmienku a vďaku obdarovaných? Skrátka, kľudne to môže byť „schránková firma“ pre diskrétne prelievanie peňazí (v duchu najlepších tradícií Vatikánskej banky).
22. júla 2012 reagoval Sokol na údajnú diskreditáciu jeho osobyprehlásením. V ňom spomína bezdetných manželov z USA, ktorí sa rozhodli darovať svoje prostriedky na charitatívne ciele a týmto argumentuje aj v súčasnosti. Predpokladajúc, že ide o rovnakých manželov, teda Garbovcov, z oznámenia o úmrtí E.Garbu sa dozvieme, že Sokolovi „bezdetní priatelia“ mali dcéru a vnúčatá. Samozrejme, to nedokazuje ešte vôbec nič... snáď okrem toho, že Sokol buď Garbovcov bližšie nepoznal alebo účelovo vo vyhlásení klamal. Ak ich nepoznal, prečo mu na charitu darovali milióny? Ak ich poznal, prečo klamal?
Pravdupovediac, je to úplne jedno. Prehlásenie o údajom dare fundácie Garbovcov, ktoré prišli z arcidiecézy v New Yorku, je asi také relevantné ako tvrdenie, že peniaze prišli z nadácie siedmych trpaslíkov, ktoré spravovala Snehulienka. Kópie šekov, ktoré TA3 predložil Bezák, totiž nijako nedokazujú tvrdenia Sokola, skôr naopak. Keby totiž peniaze prišli z arcidiecézy v New Yorku, musel by byť totiž šek vystavený v jej mene prípadne v mene nadácie. Nie je to tak.
Oba šeky pochádzajú z investičnej spoločnosti Wells Cargo a ich charakter – nápis VOID - svedčí o tom, že ide o zrušenie portfólia a vyplatenie zvyšku (ako to tvrdí list štátneho sekretára Svätej stolice). Je viac než pravdepodobné, že pri šekoch muselo byť priložené vyúčtovanie alebo aspoň sprievodný list, k čomu sa vzťahujú. Žiadna slušná spoločnosť nepošle milióny bez účtovných dokladov alebo odkazu na ich pôvod, ledaže by si príjemca vyžiadal ich vyplatenie z určitých dôvodov. Aj vtedy by tam malo byť priložené zúčtovanie fondu – obratov, príjmov, úrokov a provízií. Prečo tieto Sokol nepredložil tiež, vie len on sám. Môžeme len predpokladať, že mal na to dobré dôvody; ak by potvrdzovali jeho rozprávku o nadácii siedmych trpaslíkov... ups, nadácii Garbovcov, určite by nemal problém ich odovzdať aj so šekmi alebo aspoň zverejniť spolu s prehláseniami. Pravda je taká, že Sokol na svoje tvrdenia o nadácii Garbovcov nemá absolútne žiadny dôkaz.
Jediný relevatný fakt je, od koho sú šeky vystavené. Wells Cargo je investičná spoločnosť, ktorá ku konca roka 2008 prevzala neslávne známu banku Wachovia stojacu na pokraji krachu. Banka Wachovia bola namočená do prania špinavých peňazídrogových kartelov z Mexika. V priebehu rokov, počnúc 2004, zistila finančná kontrola podozrivé transakcie v miliardových výškach. Podozrivé prevody, cestovné šeky alebo vklady v hotovosti na účty banky umožňovali pranie peňazí kokaínových kartelov, a to v objeme tretiny HDP Mexika.
Samozrejme, so Sokolovými šekmi to nemusí mať nič spoločné... i keď Štefan Hríb v dokumente Biskup s ľudskou tvárou naznačuje opak. V každom prípade je to však úplne iná káva ako cirkevná nadácia.
Ak teda Bezák tvrdí, že potvrdenia o prevzatí šekov nedokazujú ich pôvod, má stopercentnú pravdu. Jediné, čo Sokolove potvrdenia dokazujú je, že papier znesie všetko a ľudia uveria tomu, čomu veriť chcú. Nakoniec, ak ich cirkev dokáže dvetisíc rokov udržiavať v ilúziách na základe historickej knihy mýtov, Sokolove papieriky sú iba slabým odvarom skúšky ľudskej naivity.
Ostáva len dúfať, že povedú aspoň konečne k vecnej diskusii o odluke cirkvi od štátu, a to nielen z hľadiska financovania, ale aj vplyvu. A nielen to... ak sedia zástupcovia cirkvi v Rade pre partnerskú dohodu, ak majú možnosť a právo spolurozhodovať o nastavení riadenia štrukturálnych fondov EÚ v budúcom programovom období, z ktorých už aj v súčasnosti veselo čerpajú, je nemysliteľné, aby naďalej fungovali ako štát v štáte, bez pravidiel a kontroly. Buď budú súčasťou systému a rešpektovať jeho pravidlá, alebo zostanú mimo neho... ale potom, prosím, za vlastné, nie systémom „čo je tvoje, to je moje; čo je moje, do toho ťa nič“.
JETOTAK
