Skutočne obdivujem tú úpenlivú a zároveň márnu snahu mnohých ľudí po celom svete, ktorí chcú zrušiť niečo, čo sa zrušiť nedá. Aspoň nie z hľadiska ľudskej existencie. Kapitalizmus tu bol, je a vždy aj bude, pokiaľ budú existovať ľudia.
Kapitalizmus je ako vzduch. Je to niečo, vďaka čomu ste na svete, vďaka čomu žijete a rozvíjate sa. Je to niečo, čo nemôžete zakázať zákonom a nedokážete to ani ináč zmeniť.
Každý z nás je kapitalistom
Každý človek je vlastníkom svojho tela a mysle. Je to jeho základný kapitál. Každý človek žije svoj život v priestore a čase, počas ktorého svoj kapitál zhodnocuje (napr. vzdelávaním) a vďaka tomu môže z prírodných zdrojov stále efektívnejšie vytvárať kapitál, ktorý následne vymieňa na trhu vo vzájomne výhodnom obchode s inými ľuďmi. Len obchod ktorý je obojstranne výhodný, môže ľudí posunúť ďalej.
Týmto procesom sa posúva celá spoločnosť. Obmedzovanie tohto prirodzeného procesu, znamená obmedzovanie slobody ľudí, a teda aj ich života.
Ak hovoríme o výrobnom prostriedku v súkromnom vlastníctve, nemyslíme tým len nejaký sústruh vo fabrike vo vlastníctve chamtivého podnikateľa, na ktorom “musí” pracovať ten “chudák zotročovaný” robotník. Výrobný prostriedok ste aj vy sami.
Výsledkom vašej práce v danom čase je nový kapitál, ktorého ste úplným legitímnym vlastníkom. Kapitalizmus je teda o vlastnení samého seba a takisto o vlastnení produktov svojej vlastnej práce. Je to prirodzený a logický proces nášho života. Je to náš život.
Čo by sa stalo, ak by ste nemali svoje telo a myseľ? Jednoducho by ste neexistovali. Ak by ste chceli teda zrušiť kapitalizmus, museli by ste chcieť zároveň zničiť aj svoj vlastný život a život vašich blízkych.
Kapitalizmus je spravodlivý
Kapitalizmus prináša spravodlivo každému len to, čo si zaslúži. Kapitalizmus je spravodlivý systém, pretože každý si v ňom musí vyšliapať vlastný chodník životom. Inými slovami, v kapitalizme vás nik nemôže okradnúť pre potreby niekoho iného, len kvôli tomu, že to ten druhý potrebuje, napr. aj keď sa jedná o zdravotníctvo, bývanie alebo záchranu pred bankrotom.
V kapitalizme nerobíme rozdiely medzi tým, či vás o kapitál okradne jeden človek alebo skupina ľudí – čím je myslená aj vláda a jej sociálne programy. Krádež zostáva krádežou, bez ohľadu na to, či je vykonaná jedným človekom, alebo skupinou ľudí a bez ohľadu na to, za akým účelom je vykonaná.
Ľudia v núdzi sa v kapitalizme musia spoľahnúť na charitatívnu činnosť dobrovoľne poskytovanú inými ľuďmi. Takéto charity vždy existovali v spoločnostiach, kde prevažoval kapitalizmus a kde nebol sociálny systém.
Aké sú alternatívy?
Ak hovoríme o alternatívach, hovoríme o neprirodzených systémoch, ktoré vždy len obmedzujú kapitalizmus.
Všade vo svete sme dnes svedkami fungovania kapitalizmu v kombinácii s etatizmom. Etatizmus je systém, pri ktorom je človeku násilným spôsobom odobratý kapitál a presunutý určitej “vyvolenej” skupine ľudí. Príkladom etatizmu je napr. socializmus, fašizmus, komunizmus, rôzne diktatúry a iné systémy “verejného blaha”. Na Slovensku máme dlhodobo etablovaný socializmus.
Čistý kapitalizmus, teda slobodný život ľudí vrátane ich produkcie a plného vlastníctva ich kapitálu neexistuje nikde na svete. No všade tam, kde má kapitalizmus prevahu nad etatizmom a rozvíja sa dlhšiu dobu, vidíme prudký nárast v kvalite života ľudí. V zásade platí – čím viac kapitalizmu, tým dlhší a kvalitnejší život obyvateľstva.
Ešte pred dvomi storočiami bola v západnej Európe priemerná očakávaná dĺžka života novonarodeného človeka ani nie 30 rokov. Dnes je to už 75 rokov! Tento úžasný nárast dĺžky života je hlavne výsledkom fungovania kapitalizmu. Empirické dôkazy sú nespochybniteľné.
Priemerná očakávaná dĺžka života v krajinách s dlhodobo rozvinutým kapitalizmom:
Japonsko: 82,6 r.
Hong Kong: 82,2 r.
Švajčiarsko: 82,1 r.
Austrália: 81,2 r.
Priemerná očakávaná dĺžka života v krajinách s dlhodobo málo rozvinutým kapitalizmom:
Rusko: 66,0 r.
Severná Kórea: 63,8 r.
Kambodža: 62,1
Zimbabwe 43,5 r.
Kapitalizmus je sloboda. Kapitalizmus je život. Obhajovať vyspelý kapitalizmus, znamená obhajovať náš vlastný život a život našich najbližších. Čo môže byť dôležitejšie?
