Neexistuje kauza, ktorá by ma v slovenskej politike tak strašne bavila ako konflikt Matovič versus Procházka. Na úvod zrada. Následne napínavá partia pokru. Neskúsený Rado pyšne navyšuje vklad netušiac aké tromfy má Igor v rukách. Zdesenie, keď vyložia hráči karty na stôl. A katastrofa – koniec kariéry jedného mladého nádejného politika – na záver?
Po každej správnej antickej tragédii má divák pod vplyvom silného dramatického zážitku prežiť katarziu. Čiže očistenie a osvietenie duše. Aké je poučenie, ktoré nám sprostredkuje Procházkeia?
Verejnosť má zase raz konkrétnejšiu predstavu koľko asi stojí táka politická kampaň. Podľa Rada je to tých 6 kíl. Mňa osobne celkom prekvapilo, ako málo stačí na oblepenie Slovenska hlavou politika.
Stále som sa pohyboval v sume sto miliónov starých korún, ktoré naznačoval odborník na slovo vzatý, mediálny mág a príležitostný výrobca Coca-coly Fedor Flašík. Treba ale uznať, že porovnávať Fedorove kampane (pre HZDS v roku 1998 a Smer 2002) s tou Procházkovou je ako porovnávať karneval v Riu s Račianskym vinobraním. Schifferka a Depardieu sa sami nezaplatia.
Bolo by jednoznačne na čase, keby sme už konečne vyškrtli zo zákona tie absurdné limity na kampaň. Politici vedia, že zaplatili viac a občania to už vedia takisto. Limity sú už len klamanie samých seba. Ako keď si moletka prepíše čísla na ciferníku váhy, aby stále ukazovala 50 kilo. Pravda by nám pomohla oveľa viac.
A pravda je taká, že demokratická politika funguje na rovnakých základoch ako show business. Dobre vyzerajúci spevák so solídnym hlasom si nájde producenta bez problémov. Ak si ešte k tomu aj dokáže sám písať songy, tak sa mu ponuky na spoluprácu len tak hrnú.
A treba uznať, že Rado Procházka si texty písať vie. Má výborné vzdelanie (Yale), drive po úspechu a na pravej časti politického spektra v podstate voľné pole. Každý hudobný producent by ho chcel mať vo svojom vydavateľstve. A je úplne jedno aký hudobný štýl bude hrať.
Neviem, či sa na slovenskej politickej scéne niekedy objavila taká nádejná superstar ako Procházka. Snáď svojho času Robert Fico. A ten tiež vtedy priťahoval peniaze ako magnet špendlíky. Dokonca vlastnou hlavou.
Ja si ešte pamätám dobu, keď bolo investorom úplne jedno aký hudobný štýl bude Robo hrať. Najprv začal s treťou cestou, až neskôr sa preorientoval na soc-pop. Svedčí to o nepopierateľnom fakte, že talentovaný interpret na politickom pódiu zahrá všetko. A je už len záležitosťou národného vkusu, že Senzus je počúvanejší ako Jazz.
Existuje jeden veľmi rozšírený omyl, že kvalitný producent s dostatočným budgetom dokáže aj z člena hviezdnej roty urobiť úspešného kandidáta. A volíme si nakoniec tých, ktorých nám bohaté vydavateľstvá vyobliekajú a našminkujú.
Celý proces ale funguje naopak. Producenti politických hviezd hľadajú talenty. A potenciálne úspešný politik peniaze skôr priťahuje, akoby ho samotné financie vyniesli na výslnie. Preto v demokratickom politickom show businesse nikdy nebude o peniaze núdza.
Že tu Ficova vláda nebude navždy a že ju raz vymení nejaké zoskupenie napravo od stredu, tak na tento predpoklad nemusím byť zrovna geniálny prognostik. Každý podnikateľ v politickom kabarete by chcel mať preto Procházku zazmluvneného. Predpokladám, že aj label pod ktorým vydáva Robert Fico by si to najradšej zazichroval aj z tejto strany. Tu sa žiadne vojny kapiel nenosia.
A Rado zatiaľ peniaze potrebuje. Takže na jednej strane máme podnikateľa, ktorý peniaze rád poskytne a na druhej politika, ktorý ich potrebuje. Win-win situácia, ktorej nezabráni ani ten najprísnejší limit na kampaň.
Kedy teda nastáva v politickom show businesse problém?
Producent politickej superstar je nakoniec podnikateľ ako každý iný a chce svoju investíciu naspäť. Zúročenú relevantným percentom. A zatiaľ čo poctiví fidlikanti sú schopní splácať svoje dlhy predajom nosičov a koncertovaním, u tých politických to je inak.
Úspešný politik (politik vo funkcii) sa dostane k verejným peniazom a štátnym zákazkám. A mecenášov, ktorí mu finančne pomáhali na ceste do funkcie, vypláca z týchto zdrojov. Preto sme museli platiť nehorázne peniaze za niekoľkokrát predražené Branisko, preto mýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka. Miki a Robo potrebovali splatiť svoje dlhy. A podobný problém bude riešiť aj Rado.
Na tomto mieste treba začať, ak chceme takýmto javom predchádzať. Jediná možnosť ako rozbiť dobre fungujúce partnerstvo medzi politikmi a podnikateľmi je obmedzovať verejné zdroje, ktorými politici disponujú. Čím menej verejných zdrojov bude mať budúci premiér Procházka k dispozícii, tým menej pochybných financií bude mať dnes kandidát Procházka na politickú kampaň.
Iná cesta neexistuje. Ak si niekdo myslí, že na západ od našich hraníc našli na tento neduh nejakú zázračnú medicínu, nech si naštuduje Obamov solárny škandál, Spenden aféru v Nemecku, alebo nech si len prečíta biografiu hocijakého francúzskeho prezidenta.
Ak by sa nám podarilo okresať štát na nutné minimum (že sme od tohto stavu riadne ďaleko) predpovedám, že podnikatelia stratia záujem o politiku úplne a začnú sa venovať skutočnému businessu. O funkcie by sa potom konečne mohli začať uchádzať ľudia, ktorých služba verejnosti napĺňa a nie arogantní karieristi bažiaci po moci ako je to dnes.
Andrej Fandák
